Nájdite nás na:
Nie ste prihlásení. Prihláste sa | Registrujte sa

Sprievodca - Chorvátsko všeobecne

Práve sa nachádzate v: Chorvátsko > Sprievodca > Chorvátsko všeobecne

Hľadaj:

Všeobecné a geografické údaje

 
 Rozloha: 56 542 km2
Rozloha priľahlého mora: 31 067 km2
Počet obyvateľov: 4 381 352
Hlavné mesto: Záhreb (Zagreb), 770 058 obyvateľov
Dĺžka morského pobrežia: 5 835 km, z toho 4 058 km pobrežia ostrovov, útesov a hrebeňov
Počet ostrovov, skalných útesov a hrebeňov: 1185, z toho je 67 obývaných; najväčšie ostrovy sú Krk a Cres
Najvyšší vrch: Dinara 1831 m.n.m.
Podnebie: vo vnútrozemí mierne kontinentálne s horúcimi a suchými letami a miernymi ale vlhkými zimami
  • horské oblasti: čerstvé letá a ostré zimy s veľkým množstvom snehu
  • prímorské oblasti: mediteránske podnebie s horúcimi a suchými letami a miernymi ale vlhkými zimami
  • priemerná teplota v januári:
    vnútrozemie -1 do 3° C; horské oblasti -5 do 0° C; prímorie 5 do 10°C
  • priemerná teplota v auguste:
    vnútrozemie 22 do 26° C; horské oblasti 15 do 20°C; prímorie 26 do 30°C
Národnostné zloženie: väčšina obyvateľov sú Chorváti, ostatné menšiny: Srbi, Bosniaci, Slovinci, Taliani a Česi
Náboženstvo: väčšina obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu, menší počet k pravoslávnemu a islamskému vierovyznaniu
Úradný jazyk: chorvátčina, písmo latinka

Základné historické údaje

 
asi r. 400 pred n. l. - zakladanie gréckych kolónií na jadranských ostrovoch
asi r. 100 pred n. l. - Rimania ovládajú východné pobrežie Jadranu
r. 305 - rímsky cisár Dioklecián začína bývať vo svojom paláci v dnešnom Splite
asi r. 600 - začína sa sťahovanie Chorvátov na územie dnešného Chorvátska
r. 852 - knieža Trpimír vydáva listinu, v ktorej sa prvý raz spomína meno Chorvátska v úradných spisoch
r. 925 - spomína sa prvý chorvátsky kráľ Tomislav, ktorý zjednocuje panónske a dalmátske Chorvátsko
r. 1102 - po smrti posledného domáceho kráľa Petra Svačića vstupuje Chorvátsko do personálnej únie s Uhorskom
r. 1527 - kvôli nebezpečenstvu prenikania Turkov sa rozhodnutím chorvátskeho snemu dostáva na chorvátsky trón dynastia Habsburgovcov
r. 1699 - Chorvátsko je z veľkej časti oslobodené spod tureckej nadvlády
r. 1815 - po krátko trvajúcej vláde Francúzov sa skoro celé dnešné Chorvátsko stáva súčasťou Habsburskej monarchie
r. 1847 - chorvátčina sa stáva úradným jazykom v Chorvátsku
r. 1848 - bán Josip Jelačić ubránil Chorvátsko pred pokusmi o maďarskú okupáciu a zjednotil všetky chorvátske provincie
r. 1918 - po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v 1. svetovej vojne sa Chorvátsko stáva súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr premenovaného na Juhosláviu
r. 1941 - nemecké a talianske armády okupujú vtedajšiu Juhosláviu. Začína sa organizovaný partizánsky odpor, ktorý vo vnútri Juhoslávie vedú chorvátski antifašisti
r. 1945 - vyhlásená je Národná federatívna republika Juhoslávia, ktorej súčasťou je aj dnešné Chorvátsko ako federálna republika
r. 1990 - organizujú sa prvé pluralitné voľby v Chorvátsku od skončenia 2. svetovej vojny
r. 1991 - Chorvátsko vyhlasuje samostatnosť, následne sa začína srbská agresia podporovaná z Belehradu riadenou Juhoslovanskou národnou armádou
r. 1992 - Chorvátsko sa stáva členom Organizácie spojených národov (OSN)
r. 1995 - chorvátska armáda potlačila srbskú separatistickú vzburu
r. 2001 - Chorvátsko podpísalo dohodu o stabilizácii a pridružení k Európskej únii

Kultúrno-historické dedičstvo

 
Chorvátsko je vďaka búrlivým historickým udalostiam a prepletaniu vplyvu rôznych kultúr bohaté na kultúrnohistorické pamiatky zo všetkých období. Jeho prímorskú časť charakterizuje vplyv mediteránskej kultúry, početné pamiatky z antického a rímskeho obdobia, obdobia raného stredoveku, románske sakrálne stavby ako aj rad zachovaných typických mediteránskych urbánnych celkov. Kontinentálna časť Chorvátska patrí do stredoeurópskeho kultúrneho okruhu a vyniká početnými predhistorickými nálezmi svetového významu, starými zrúcaninami hradov, pevnosťami a zámkami z obdobia neskorého stredoveku ako aj kultúrnymi pamiatkami a architektúrou z obdobia baroka.

BELEC - kostol sv. Márie Snežnej z 17. - 18. storočia s cennou barokovým zariadením
DUBROVNÍK - jedno z najlepšie zachovaných stredovekých opevnených miest v Stredozemí, vybudované zväčša od 13. do 16. storočia; úplne zachované mestské hradby s baštami, Kniežací (Knežev) dvor, katedrála, palác Sponza, františkánsky kláštor, pevnosť Lovrijenac. Staré mesto je súčasťou svetového dedičstva UNESCO-a
ĐAKOVO - monumentálna katedrála biskupa J. J. Strossmayera z 19. storočia
HLEBINE - dedina pri Koprivnici, kolíska chorvátskeho naivného umenia
HVAR - zachovaný historický celok z 15. storočia, obohnaný hradbami; najstaršie mestské divadlo v Európe z r. 1612
KNIN - stredoveká pevnosť nad mestom; okolie je jedným z najbohatších archeologických nálezísk raného stredoveku v Chorvátsku
KRAPINA - paleontologická lokalita Hušnjakovo, jedno z najvýznamnejších nálezísk človeka neandertálskeho na svete
LEPOGLAVA - komplex pavlínskeho kláštora s Kostolom sv. Márie, v ktorom bola založená prvá vyššia škola v Chorvátsku
MARIJA BISTRICA - hlavné chorvátske pútnické miesto s votívnym kostolom sv. Márie
MOTOVUN - malebné stredoveké mestečko - múzeum na vrcholci kopca
NIN - starochorvátske kostolíky sv. Kríža i sv. Mikuláša (Nikolu) z 11. storočia
OSIJEK - historické urbánne jadro Tvrdza (Tvrđa) s radom cenných stavieb z 18. a 19. storočia
OSOR na Crese - historické mestečko s antickými a stredovekými stavbami a zachovanými hradbami
OTAVICE pri Drniši v Dalmátskej Zagore - mauzóleum rodiny Meštrovićovcov
PAG - zachovaný urbánny celok plánovite vybudovaného mesta z 15. storočia
POREČ - historický urbánny celok; bazilika sv. Eufrázia zo 6. storočia, jedna z najvýznamnejších ranobyzantských pamiatok v Stredozemí, súčasť svetového dedičstva UNESCO-a
PULA - rímsky amfiteáter z 1. storočia, tretí najväčší na svete, rímska Zlatá brána
RIJEKA - kaštieľ na Trsate a svätyňa sv. Márie z Loretskej
ROVINJ - historický urbánny celok s Kostolom sv. Eufémie z 18. storočia
SOLIN - archeologická lokalita s pozostatkami veľkého rímskeho mesta Salona a radom ranokresťanských pamiatok
SPLIT - historické jadro s antickým Diokleciánovým palácom je jedným z najvýznamnejších zachovaných neskororímskych historických pamiatok a súčasťou svetového dedičstva UNESCO-a; katedrála sv. Domnia (Dujma), starochorvátsky Kostol sv. Trojice a ďalšie dôležité pamiatky
ŠIBENIK - historický mestský celok s vynikajúcou renesančnou katedrálou sv. Jakuba, ktorá je dielom Juraja Dalmatínca a Mikuláša z Florencie, ako aj s radom palácov a kostolov
TRAKOŠĆAN - romántický hrad nad rovnomenným jazerom
TROGIR - historické mesto na ostrovčeku s katedrálou z 13. storočia so slávnym portálom majstra Radovana; súčasť svetového dedičstva UNESCO-a
VARAŽDIN - dobre zachovaný barokový urbánny celok; rad hodnotných palácov, kostolov a kláštorov; monumentálne Staré mesto (Stari grad) a mestský cintorín z 19. storočia známy svojou jedinečnou hortikultúre
VELIKI TABOR v Chorvátskom Záhorí - zo 16. storočia je najlepšie zachovanou renesančnou pevnosťou v Chorvátsku
VUKOVAR - predhistorické archeologické nálezisko Vučedol je jedným z najvýznamnejších neolitických nálezísk v Európe; zámok Eltz bol ťažko poškodený počas srbských útokov na Vukovar v r. 1991
ZADAR - historický urbánny komplex so zachovanými hradbami, viacero antických a ranostredovekých pamiatok - rímske fórum a jedinečný predrománsky rotundový chrám sv. Donáta z 9. storočia
ZÁHREB - historický urbánny celok stredovekého Horného mesta (Gornji grad) a Kapitolu (Kaptol), plánovite vybudované Dolné mesto (Donji grad) z druhej polovice 19. storočia s radom parkov v tvare podkovy; záhrebská katedrála je najvýznamnejšou v krajine.

Najdôležitejšie múzeá

 
DUBROVNÍK - Archeologické múzeum, Etnografické múzeum, Múzeum súčasných dejín, Námorné múzeum, Klenotnica katedrály, Dom Marina Držića
ČAKOVEC - Múzeum medzimurskej oblasti
GOSPIĆ - Múzeum Liky; v neďalekom Smiljane je biografická zbierka Nikolu Tesly v jeho rodnom dome
HLEBINJE - Galéria naivného umenia, Muzeálna zbierka Ivana Generalića
KARLOVAC - Mestské múzeum Karlovac
KLANJEC - Galéria sochára Antuna Augustinčića
KRAPINA - Múzeum evolúcie pri nálezisku pračloveka Hušnjakovo, Múzeum Ľudovíta Gaja
KUMROVEC - Staro selo (Stará dedina) - jedinečné etnografické múzeum s originálnymi dedinskými domami, zahŕňajúcimi aj rodný dom Josipa Broz-Tita
MAKARSKA - Malakologické múzeum (zbierka mušieľ), Mestské múzeum Makarska
OSIJEK - Múzeum Slavónska, Galéria výtvarných umení
PAZIN - Etnografické múzeum Istrie, Múzeum mesta Pazin
PULA - Archeologické múzeum Istrie, Historické múzeum Istrie
SPLIT - Múzeum chorvátskych archeologických pamiatok, Archeologické múzeum Splitu, Galéria sochára Ivana Meštrovića
TRAKOŠĆAN - zámok Trakošćan, múzeum s veľkou zbierkou starých zbraní
VARAŽDIN - Mestské múzeum Varaždina v Starom meste - Historické oddelenie a Etnografické oddelenie (zbierka hmyzu)
ZADAR - Archeologické múzeum Zadaru, Národné múzeum Zadaru, Námorné múzeum, Stála výstava sakrálneho umenia
ZÁHREB - Archeologické múzeum, Etnografické múzeum, Chorvátske múzeum naivného umenia, Moderná galéria Záhrebu, Múzeum mesta Záhreb, Múzeum Mimara s umeleckými predmetmi zo všetkých období, Múzeum umenia a remesiel, Prírodovedné múzeum, Múzeum moderného umenia, Strossmayerova galéria starých majstrov, Technické múzeum

Dôležité kultúrne udalosti

 
DUBROVNÍK - Dubrovnícky letný festival - divadelné a hudobné predstavenia (júl - august)
ĐAKOVO - Đakovské výšivky - festival slavónskeho folklórneho dedičstva (júl)
GROŽNJAN v strednej Istrii - Grožnjanské hudobné večery (júl - august)
ĐURĐEVAC - folklórny festival Picokijada (jún)
KRK - Krčský letný festival - koncerty klasických hudobníkov (júl - august)
OSOR - na Crese, Osorské hudobné večery (júl - august)
SINJ - Sinjská alka, rytierske súťaže na koňoch (august)
SPLIT - Splitský letný festival, divadelné a hudobné predstavenia (júl - august)
ŠIBENIK - Medzinárodný detský festival (jún - júl)
VARAŽDIN - Varaždínske barokové večery (september - október)
VINKOVCI - Vinkovacký jesenný festival slavónskeho folklórneho dedičstva (september)
ZÁHREB - Záhrebský letný festival (júl - august), medzinárodný festival avantgardných divadiel (jún - júl), Medzinárodný folklórny festival (júl), Bienále modernej hudby (apríl), Medzinárodný bábkarský festival (august - september), Svetový festival animovaných filmov (jún)
CRIKVENICA, DUBROVNÍK, LASTOVO, NOVI VINODOLSKI, RIJEKA, SAMOBOR, SENJ - Karneval (január - február, Novi Vinodolski a Senj aj v júli a auguste)

Niektorí významní Chorváti

 
BOŠKOVIĆ, RUĐER (1711 - 1787) fyzik, matematik a astronóm; jeden z najvzdelanejších ľudí svojej doby, predchodca modernej fyziky, zakladateľ dynamickej atomistiky
BROZ-TITO, JOSIP (1892 - 1980) politik a štátnik; organizátor protifašistického povstania v bývalej Juhoslávii počas 2. svetovej vojny
DRŽIĆ, MARIN (1508 - 1567) spisovateľ; kronikár Dubrovníckej republiky, jeden z najväčších renesančných autorov komédií (predchodca Moliera)
GENERALIĆ, IVAN (1914 - 1992) insitný maliar; zakladateľ svetoznámej Hlebinskej maliarskej školy
GETALDIĆ, MARIN GHETALDUS (1566 - 1606) matematik; známy použitím algebry v geometrii a priekopník v zhotovení kužeľovitých šošoviek
GUNDULIĆ, IVAN (1589 - 1638) spisovateľ; známy eposom "Osman", ktorý ospevuje slobodymilovného ducha Dubrovníckej republiky
KLOVIĆ, JÚLIUS (1498 - 1578) maliar, najväčší európsky miniaturista svojej doby; maľoval pre rímskeho pápeža a pre rodinu Mediciovcov z Florencie
KRLEŽA, MIROSLAV (1893 - 1981) najväčší súčasný chorvátsky a jeden z najvýznamnejších stredoeurópskych spisovateľov prvej polovice 20. storočia; zakladateľ chorvátskej lexikografie
LISINSKI, VATROSLAV (1819 - 1854) hudobný skladateľ; v r. 1846 napísal prvú chorvátsku operu "Láska a zloba"
LUPIS, IVAN (1813 - 1875) námorný dôstojník z Rijeky; vynálezca torpéda, ktoré bolo prvýkrát vyrobené v r. 1866 v Whiteheadovej továrni v Rijeke
MARIN (4. storočie) kamenár z ostrova Rab; zakladateľ San Marina, prvej európskej republiky
MEŠTROVIĆ, IVAN (1883 - 1962) významný chorvátsky sochár; známy svojimi monumentálnymi skulptúrami s národnou tematikou, pracoval v USA, jeho najznámejšie dielo «Indiáni» sa nachádza v Chicagu
PENKALA, SLAVOLJUB (1871 - 1922) vynálezca mechanického pera (prepisovačky) a plniaceho pera v r. 1906, ako aj prvého chorvátskeho dvojsedadlového lietadla
POLO, MARCO (1254 - 1324) benátsky dobrodruh a objaviteľ; zaslúžil sa o otvorenie Číny Európe, podľa tradície pochádza z ostrova Korčula
PRELOG, VLADIMÍR (1906 - 1998) chemik; pracoval vo Švajčiarsku, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu za rok 1975
RADIĆ, STJEPAN (1871 - 1928) politik; zakladateľ Chorvátskej agrárnej strany, demokrat a bojovník za oslobodenie Chorvátska, zomrel na následky atentátu v Parlamente Juhoslovanského kráľovstva
RUŽIČKA, LAVOSLAV (1887 - 1976) chemik; pracoval vo Švajčiarsku, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu za rok 1939
SCHWARTZ, DAVID (1852 - 1897) konštruktér vzducholode s kovovou konštrukciou; jeho práce odkúpil Ferdinand Zeppelin a podľa nich zostrojil vzducholoď, ktorá nesie jeho meno
STARČEVIĆ, ANTE (1823 - 1896) politik; zakladateľ Chorvátskej strany práva, stúpenec politiky úplnej nezávislosti Chorvátska; vyhlásený za «otca domoviny»
STEPINAC, ALOJZIJE (1898 - 1960) záhrebský arcibiskup, kardinál a teológ; počas 2. svetovej vojny verejne odsúdil fašistické prenasledovania, po nastolení komunistickej vlády uväznený. Zomrel v zajatí. Vyhlásený za mučeníka (beatifikácia v r. 1998)
TESLA, NIKOLA (1856 - 1943) fyzik; pôsobil v USA, jeden z najväčších vynálezcov v oblasti elektrotechniky, projektoval prvú hydroelektráreň na striedavý prúd na Niagarských vodopádoch, položil základy radarových zariadení; je po ňom pomenovaná jednotka magnetickej indukcie (Tesla - T)
TUĐMAN, FRANJO (1922 - 1999) politik a historik; účastník protifašistického odboja. Kvôli obhajovaniu chorvátskych národných práv sa dostal do stretu s komunistickým režimom; založil Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ktoré v r. 1990 zvíťazilo v prvých pluralitných voľbách, prvý prezident nezávislého chorvátskeho štátu
VRANČIĆ, FAUST (1551 - 1617) vynálezca, filozof a lexikograf; anticipoval rad technických vynálezov, medziiným aj padák
VUČETIĆ, IVAN (1858 - 1925) jeden z vynálezcov daktyloskopie, metódy identifikácie osôb podľa odtlačkov prstov

Národné parky

 

BRIJUNI - skupina dvoch väčších a dvanástich menších ostrovčekov pri západnom pobreží Istrie; zachovaná stredozemná vegetácia, zoologická záhrada v prírode, antické kultúrne dedičstvo. Pre mimoriadnu krásu od začiatku 20. storočia obľúbené letovisko štátnikov z celého sveta.
KORNATI - najčlenitejšia skupina ostrovov v Stredozemnom mori, ktorá pozostáva zo 140 neobývaných ostrovov, ostrovčekov a skalných útesov, pravý labyrint mora a kameňa, známy svojimi vysokými skalnými útesmi a neobyčajnými reliéfnymi formami; jedna z najobľúbenejších destinácií jachtárov; v národnom parku sa nachádza prístav Piškera a v blízkosti je osem ďalších prístavov.
KRKA - najkrajšia krasová rieka v Chorvátsku, vyhlásená za národný park od Kninu po Skradin; hlboké kaňony vrezané do vápencovej náhornej plošiny; jazerá; spomedzi množstva vodopádov vynikajú Skradinski buk a Roški slap, medzi ktorými sa v jazernej časti rieky nachádza ostrovček Visovac s františkánskym kláštorom.
MLJET - ostrov juhozápadne od Dubrovníka; národným parkom je západná časť ostrova s dvomi hlbokými zálivmi, ktoré sa pre svoje veľmi úzke spojenie s otvoreným morom nazývajú jazerami; bujná a rôznorodá mediteránska vegetácia, cenné antické pamiatky a benediktínsky kláštor z 12. storočia na ostrovčeku v strede jazera zálivu.
PAKLENICA - národný park na južnej strane najväčšieho chorvátskeho horského masívu Velebitu, ktorý sa tiahne od najvyšších vrchov až bezprostredne k moru; dva strhujúce kaňony Veľká a Malá Paklenica; množstvo neobyčajných krasových reliéfnych útvarov, viacero jaskýň, bohatá a rôznorodá flóra a fauna; monumentálna kolmá skala Anića kuk je najpopulárnejším terénom pre výcvik chorvátskych horolezcov.
PLITVICKÉ JAZERÁ - najkrajší a najznámejší chorvátsky národný park, súčasť svetového dedičstva UNESCO-a, nachádzajúci sa pri hlavnej ceste spájajúcej Záhreb s Dalmáciou; 16 malých jazier vzájomne prepojených vodopádmi vzniknutými ukladaním travertínu; husté bukové a jedľové lesy, sčasti vo forme pralesa, početné živočíšne druhy (vrátane medveďa hnedého); pre návštevníkov je organizovaný prevoz špeciálnymi vyhliadkovými vozidlami a elektroloďami.
RISNJAK - lesnatý horský masív severne od Rijeky, zahŕňa oblasť prameňa rieky Kupy; vďaka polohe na prechode Álp do pohoria Dináre sú na malom priestore sústredené rôzne rastlinné a živočíšne druhy, vrátane medveďa hnedého, rysa, kamzíka, jeleňa, orla hadiara; krása lesa, krasové tvary a nádherné vyhliadky lákajú na Risnjak mnohých horolezcov.
SEVERNÝ VELEBIT - prírodopisne najhodnotnejšia a najatraktívnejšia časť najvyššieho pásma pohoria Velebit. Zahŕňa prírodné rezervácie Rožanské a Hajdučské skalisko s príťažlivými krasovými útvarmi a Lukášovou priepasťou, ktorá patrí medzi najhlbšie na svete, ako aj chýrnu Velebitskú botanickú záhradu.

Parky prírody

 
Parky prírody sú rozsiahle prírodné alebo kultivované oblasti s významnou estetickou, ekologickou, výchovno-vzdelávacou, kultúrno-historickou a turisticko-rekreačnou hodnotou.

BIOKOVO - impozantné krasové pohorie vypínajúce sa nad Makarskou riviérou; rôznorodá fauna a flóra, nádherné vyhliadkové miesta
KOPAČKI RIT (Kopačská bažina) - veľká močaristá oblasť rozprestierajúca sa v ústí Drávy do Dunaja, bohatý rastlinný a živočíšny svet, osobitne močiarovité vtáky, jelene a diviaky
LONJSKÉ POLE - jedno z najväčších močarísk v Európe, ktoré sa tiahne povodím rieky Sávy východne od mesta Sisak; rozľahlé dubové lesy, bohatá vtáčia fauna, hlavne bociany
MEDVEDNICA - horský masív v blízkosti hlavného mesta Záhreb a jeho hlavná rekreačná oblasť; zachované bukové a jedľové lesy, zaujímavé jaskyne a hlboké doliny s potokmi
TELAŠĆICA - priestranný úzky záliv na ostrove Dugi otok v bezprostrednej blízkosti národného parku Kornati, stredisko jachtárov; malé jazero v blízkosti mora, na morskej strane čnejú najvyššie chorvátske útesy (vysoké až 180 m)
VELEBIT - najvyššie a najkrajšie chorvátske pohorie; vďaka jedinečnosti reliéfu a rastlinného a živočíšneho sveta bol vyhlásený za Svetovú biosférickú rezerváciu; najväčšie chránené krajinné územie v Chorvátsku, zahŕňa aj národné parky Paklenica a Severný Velebit
ŽUMBERAK-SAMOBORSKÉ POHORIE - západne od Záhrebu, rozľahlé lúky, malebné dediny s bohato členeným reliéfom a hlbokými kaňonmi
PAPUK - najvyššie pohorie v Slavónsku, vyniká bohatým lesným porastom a sčasti aj sopečným reliéfom
UČKA - pohorie rozprestierajúce sa na východe Istrie nad Kvarnerskou riviérou; zaujímavý reliéf a rastlinstvo ako aj miestami s veľkolepou vyhliadkou
VRANSKÉ JAZERO - najväčšie jazero v Chorvátsku, neďaleko od Zadaru; vďaka blízkosti mora v ňom žijú morské aj sladkovodné ryby a je známe aj bohatstvom vtákov

Ďalšie chránené oblasti

 
  • dve prísne chránené prírodné rezervácie
  • 73 mimoriadnych prírodných rezervácií (botanických, geomorfologických, hydrologických, ichtiologických, ornitologických, morských, zoologických, lesných), 27 lesoparkov, 28 chránených krajinných oblastí, 75 prírodných fenoménov (geologických, geomorfologických, hydrologických, paleontologických, vzácnych druhov drevín) a 120 pamiatok parkovej architektúry (arboréta, botanické záhrady, parky, zvláštnych drevín a lužných lesov)
  • celková rozloha chránených prírodných oblastí je 4585 km2, 8 % celkovej rozlohy Chorvátska; chránených je 380 živočíšnych a 44 rastlinných druhov
Ďalšie dôležité prírodné pozoruhodnosti:
RIEKA DRÁVA - jedna zo zriedkavých veľkých riek Európy, ktorá si z väčšej časti zachovala svoj prírodný stav; navrhnutá ako Svetová rezervácia biosféry
RIEKA DOBRA pri Karlovci - známa svojou čistotou, bohatstvom rýb a atraktívnymi kaňonmi a perejami, na ktorých sa organizuje rafting a plavba na kajakoch a kánoe
RIEKA MREŽNICA pri Karlovci - s radom vodopádov na travertínových bariérach; atraktívne kaňony a obľúbené kúpaliská
BIELE SAMARSKÉ SKALY v pohorí Bjelolasica v Gorskom kotari - množstvo bizarných krasových útvarov v divej a lesnatej malebnej krajine; prísne chránená prírodná rezervácia
VRAŽJI PROLAZ (Čertov prechod) pri Skrade v Gorskom kotari - malebný úzky kaňon, ktorým prechádza do skál vytesaná hrôzostrašná cestička; pri vstupe do kaňonu atraktívny vodopád Zeleni vir (Zelený vír)
LIMSKÝ ZÁLIV - malebný hlboký morský záliv na západnom pobreží Istrie, pre svoju úzkosť a strmé skaly sa podobá nórskym fjordom
RIEKA GACKA v Like pri Otočci - s radom malebných prameňov a starých vodných mlynov, známa ako jedno z najvýznamnejších lovísk pstruhov v Európe
ZLATNI RAT pri BOLE na BRAČI - podľa mnohých je najkrajšou plážou na Jadrane, výbežok z drobného štrku, ktorý sa posúva v súlade s vlnami, lemovaný borovicovým lesom
MODRÉ JAZERO a ČERVENÉ JAZERO pri Imotskom u Dalmátskej Zagore; jedinečný krasový fenomén s dvomi mimoriadne hlbokými jamami v krase (Červené jazero s hĺbkou 500 metrov)
MODRÁ JASKYŇA na ostrove Biševo na otvorenom mori blízko Visa - vyniká svojou mimoriadnou modrou farbou; podľa mnohých je krajšia ako podobná, ale známejšia jaskyňa na Capri
DELTA NERETVY - na juhu krajiny, jedinečná močaristá oblasť so špecifickou trstinovou vegetáciou, známa sústreďovaním veľkého počtu rôznych druhov vtákov

Šport, rekreácia, zábava

 
Športoviská: pri väčšine hotelov a kempov na Jadrane sa nachádza množstvo tenisových, basketbalových, volejbalových ihrísk a ďalších športovísk. Osobitne je populárny tenis - v Umagu a Záhrebe sa konajú ATP turnaje a v Bole na Brači WTA turnaje.
Vodné športy: vo väčšine turistických stredísk je možné prenajať čln, rybársku a potápačskú výstroj a nachádza sa tu aj mnoho potápačských a windsurfingových škôl. Na riekach Dobra a Cetina sa organizuje rafting. Plavba na kajakoch a kánoe na divokej vode sa organizuje na Kupe, Korane, Mrežnici, Cetine a Une.
Horolezectvo: upravené horolezecké trasy, horské chaty a útulky sa nachádzajú vo všetkých väčších pohoriach, najmä v Gorskom Kotari, Velebite, Učke, Mosore, Biokove, Medvednici, Žumberackej hore, Ivančici a Papuku.
Štadióny pre olympijské športy a veľké športové haly: nachádzajú sa v Záhrebe a v Splite, kde sa konali Svetové študentské hry (Univerziáda) a Mediteránske hry. Väčšie štadióny a športové haly sú aj v ďalších väčších mestách.
Zábava: väčšina hotelov vyššej kategórie má kasína a nočné kluby, predovšetkým v Záhrebe, Opatii, Umagu, Poreči, Rovinji, Pule a Dubrovníku. Všetky väčšie mestá a významnejšie turistické strediská na Jadrane majú diskotéky a v lete sa pravidelne konajú tanečné večery pod otvoreným nebom a rôzne zábavné podujatia.

Počet objektov

Kontakt

  • Washingtonova 5
  • 21000 Split, Chorvátsko
  • tel: +385 21 456-456
  • fax: +385 21 456-789
  • gsm: +385 91 234-5644
  • e-mail: info@adriatic.hr
  • oib: 16364086764
  • ID: HR-AB-21-020038491