Nevyčerpateľné zdroje bystrej vody vytvorili na malej časti istrijského polostrova oázu, z ktorej vyrástla Funtana. Na pobreží, ukolísanom do zelenej idylky, toto rybárske mestečko používalo rôzne názvy, ako napr. Zátoka a Prístav Funtana až po Fontane di Pace – Prameň mieru.
História miesta je pretkaná renesančnou pevnosťou - kaštieľom, ktorý v roku 1610 vybudovali funtanskí grófi Borisi. V blízkosti tejto chránenej pamiatky a Kostola sv. Bernarda z roku 1621 vyrástli istrijské kamenné domy a všetko spolu tvorí územie pomenované Funtana. Dominantou mesta je 34 metrov vysoká zvonica, ktorá od 17. storočia svojou melódiou pozýva mešťanov do kostola, v ktorom sú umiestnené impresívne obrazy náboženského umenia.